Scipionyx

Se Vükiped: sikloped libik
iScipionyx
Timäd fösilik: Early Cretaceous
Elaf Scipionyx samniticus: fösil Museda Sifik Natajenava di Milano, Litaliyän.
Elaf Scipionyx samniticus: fösil Museda Sifik Natajenava di Milano, Litaliyän.
Edadeadöl (fösil)
Dadiläd nolavik
Regnum: Animalia
Phylum: Chordata
Classis: Sauropsida
Superordo: Dinosauria
Ordo: Saurischia
Subordo: Theropoda
(nepeleodüköl) Coelurosauria
Genus: Scipionyx
Scipionyx samniticus
dal Sasso & Signore, 1998

Elaf Scipionyx äbinon dinosaur smalik grupa Theropoda dona-Kretata se Litaliyän. Jünu bomem te bal petüvon, kel binon famik sekü dakip no kösömik koapadilas molik. Binon fösil yunafa, lunotü zimmets za teldegs. Gretot düalafa patäxeton as mets 2. Nem: Scipionyx dekömon de vöd latinik Scipio, e de vöd Grikänapükik onyx: kluv ela Scipio, stimü hiel Scipione Bresilak,[1] talavan, kel äpenom bepenami balid klifafomama, kö fösil at pätuvon. Bidanem: samniticus sinifon: se topäd: Samnium, nem latinik ziläka zü Pietraroja. Fösil at penäinemon el Skippy.[1]


Fösil pätüvon ün florüp yela 1981 fa hiel Giovanni Todesco, fösilisukan no calik, nilü Pietraroja.[1] No äsevölo veüti tuvota okik, älaibinükon fösili bisarik at in distead doma okik jü 1992, ven äkolkömom fösilavanis tel de Mused Sifik Natajenava di Milano: hiels Cristiano dal Sasso e Marco Signore, [1] kels ädasevoms oni as dinosaur Litaliyänik balid. Timapenäd: Oggi ägivon dinosaurile smalik näinemi: Ciro, nem patedik menas se Napoli. Ün 1998, el Scipionyx äpubon su tegod nolavapenäda: Nature.[2] Pacedon atimo as bal virebafafösilas veütikün jünu petüvölas, pos vestig lunüpik ä fikulik äjonon fösilikami plödakösömiko gudiki jäfidämas ninik ona.


Literat[redakönredakön fonäti]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Poling, Jeff. 1998. Skippy the dinosaur. Journal of Dinosaur Paleontology. (Vödem rigädik.)
  2. Dal Sasso, C. and Signore, M. 1998. Exceptional soft tissue preservation in a theropod dinosaur from Italy. Nature, toum: 392, pads: 383-387.

Yüms plödik[redakönredakön fonäti]

In Linglänapük

"Baby dinosaur from Italy with guts preserved"] (Dionsaurül se Litaliyän labü jäfidäms pedakipöl)