Hector Berlioz: Difference between revisions

Se Vükiped: sikloped libik
Content deleted Content added
p bot läükon: gl:Hector Berlioz
Xqbot (bespikkeblünots)
p bot läükon: war:Hector Berlioz; cosmetic changes
Lien 1: Lien 1:
[[Magod:Berlioz image 03.jpg|200px|thumb|right|[[Stonabük]]ot hiela Berlioz, fa hiel August Prinzhofer, [[Wien]], 1845.]]
[[Ragiv:Berlioz image 03.jpg|200px|thumb|right|[[Stonabük]]ot hiela Berlioz, fa hiel August Prinzhofer, [[Wien]], 1845.]]
Hiel '''Louis Hector Berlioz''' ([[1803]] [[dekul 11]] - [[1869]] [[mäzul 8]]) äbinom [[noatädan]] [[romat]]ik [[Fransän]]ik, sevädik ledino sekü vobots okik: ''[[Symphonie fantastique]]'' e ''[[Grande Messe des morts]]'' (''Requiem''). El Berlioz äjafom keblünoti vemo veütiki musigave nulädik me studot okik: ''Traité d'Instrumentation'' (Penot dö geb musigömas), äsi medü geb musigalefas legretik, lunomiko labü mens plu 1 000.<ref>[http://www.classicfm.co.uk/Article.asp?id=212210&spid=9973 Classic FM Magazine: Lifajenäd hiela Hector Berlioz]</ref>. Votaflano änoatädom i lidis za 50 pro vög e pianod.
Hiel '''Louis Hector Berlioz''' ([[1803]] [[dekul 11]] - [[1869]] [[mäzul 8]]) äbinom [[noatädan]] [[romat]]ik [[Fransän]]ik, sevädik ledino sekü vobots okik: ''[[Symphonie fantastique]]'' e ''[[Grande Messe des morts]]'' (''Requiem''). El Berlioz äjafom keblünoti vemo veütiki musigave nulädik me studot okik: ''Traité d'Instrumentation'' (Penot dö geb musigömas), äsi medü geb musigalefas legretik, lunomiko labü mens plu 1 000.<ref>[http://www.classicfm.co.uk/Article.asp?id=212210&spid=9973 Classic FM Magazine: Lifajenäd hiela Hector Berlioz]</ref>. Votaflano änoatädom i lidis za 50 pro vög e pianod.


Lien 69: Lien 69:
[[uk:Гектор Берліоз]]
[[uk:Гектор Берліоз]]
[[vi:Hector Berlioz]]
[[vi:Hector Berlioz]]
[[war:Hector Berlioz]]
[[zh:埃克托·柏辽兹]]
[[zh:埃克托·柏辽兹]]
[[zh-min-nan:Hector Berlioz]]
[[zh-min-nan:Hector Berlioz]]

Fomam dätü 21:10, 2009 yulul 10id

Stonabükot hiela Berlioz, fa hiel August Prinzhofer, Wien, 1845.

Hiel Louis Hector Berlioz (1803 dekul 11 - 1869 mäzul 8) äbinom noatädan romatik Fransänik, sevädik ledino sekü vobots okik: Symphonie fantastique e Grande Messe des morts (Requiem). El Berlioz äjafom keblünoti vemo veütiki musigave nulädik me studot okik: Traité d'Instrumentation (Penot dö geb musigömas), äsi medü geb musigalefas legretik, lunomiko labü mens plu 1 000.[1]. Votaflano änoatädom i lidis za 50 pro vög e pianod.

Literat

  1. Classic FM Magazine: Lifajenäd hiela Hector Berlioz