Volapükamuf e Sperantamuf

Se Vükiped: sikloped libik

Lartüg at bepenon sümis e difis jenavikis e "filosopikis" vü Volapük e Sperant.

Jenotem Volapüka sümon-li ad jenotem Speranta?[redakönredakön fonäti]

  • Mufs yufapükik lä tumyelacen (vü tumyelas XIXid e XXid) sümons ad ods, ed ad mufs bolitik (labölo diali, stäni, hümi, noganükami e dinitaleodi... El Orkrand seimna älesagom, das binod mufas at äsümom i ad binod mufa sogädimik.) Binons-li fluks tikamagotema tumyela XIXid?
  • Schleyer e Zamenhof: veraton-li, das dists lanavik vü oms (Zamenhof = "priman", "mufükan" demokratik; Schleyer = "datuval" monäkik, reigiälik) älonülons volfi (benosekik u no) pükamufas omsik? (L. leced ela Schmidt dö "kemenilöf" ela Schleyer)
  • Valikans lesagons, das Volapükamuf änepubon sekü feits vü palets neflenik labü tikamagots distik tefü revids gramatik e vödastokiks (kels pälecedons valemo zesüdiks). Veraton-li lesag at? Kikodo otosi no äjenon-li lä Sperantamuf, pos feit vü hiels Zamenhof e de Beaufront?
  • Ceds dö od: kisi äsagons-li Sperantans dö Volapükans, e Volapükans dö Sperantans ün prim dabina mufas onsik? (Kanoy leigodön lesags ela Zamenhof dö Volapük ko lesags ela Schleyer dö Sperant — kels i jonon gudiko difis pösodik ä lanavikis vü oms).
  • Dabin "dinitaleoda ti glügik" Volapükamufa (kelos defon pö Sperantamuf) sinifon-li disti "filosopik" vü mufs at? Sekis kisik älabon-li?