Friedrich Nietzsche

Se Vükiped: sikloped libik
Friedrich Nietzsche
Moted: Friedrich Wilhelm Nietzsche
15 tobul 1844, 1843
Röcken
Deadam: 25 gustul 1900, 1899
Weimar
Deadamakod: neurosyphilis[*]
Cal(s): hifilosopan[*], hipoedan[*], hilautan[*], hinoatädan[*], hidadukavan[*], vönapükavan klatädik[*], music critic[*], classical scholar[*]
Tatät(s): Lua error in Module:Wikidata at line 496: attempt to index field 'datavalue' (a nil value).
Matan(s): no value
Pal(s): Carl Ludwig Nietzsche[*]
Gem(s): Elisabeth Förster-Nietzsche[*]
Dispenäd:

Hiel Friedrich Wilhelm Nietzsche (pronimag: [ˈfʁiːdʁɪç ˈvɪlhəlm ˈniːtsʃə]; 1844 tobul 15 - 1900 gustul 25) äbinom filosopan ä pükavan Deutänik tumyela 19id. Äpenom krütis rela, südöfa, kuliva ettimik, filosopa e nolava, ägebölo stüli vemo Deutäniki e . Flun ela Nietzsche blebon veütik ninü e plödü filosop, pato pö dabinim e posnulädim. Stül omik, äsi bespikäbükam völada e dinöfa verata, äkodons natepretasäkädis gretik, dö kels äpubon literat veitöfik se filosop kontinänik e filosop diletamik. Too tikamagots cifik oma keninükons nätäpretami lügadramata as fümedam lifa, dönuami laidüpik, dö kel mödikos ya pepenon, güükam juläla ela Platon äsi refud krita (ledino uta tumyela 19id).

El Nietzsche äprimom karieri oka as pükavan büä änitedälikom in filosop. Bäldotü lifayels te teldegfols ävedom Profäsoran Pükava Klatädik in Niver di Basel: jünu pösod yunikün, kel ädagetom profäsori at. Ün 1879 ye äsädünikom sekü säkäds saunik, demü kels äliedom dü dil gretikün lifüpa okik. Ün 1889 äjonom sümptomis tikälamaläda fefik, e pos atos älifädom lifayelis retik oka kobü mot e sör okiks jü deadam okik ün 1900.