George Gordon Byron

Se Vükiped: sikloped libik
George Gordon Byron
Moted: George Gordon Byron
22 yanul 1788
City of Westminster[*]
Deadam: 19 prilul 1824
Missolonghi[*]
Deadamakod: sepsis[*]
Cal(s): hipoedan[*], lyricist[*], hibolitan[*], dramatavan[*], italifajenädan[*], hitradutan[*], military personnel[*], delabukan[*], hilautan[*], librettist[*], patritan[*]
Tatät(s): Regän Pebalöl Greta⸗Britäna ä Lireyäna[*], Regän Greta⸗Britäna[*]
Matan(s): Anne Isabella Byron[*], Claire Clairmont[*]
Cil(s): Ada Lovelace[*], Elizabeth Medora Leigh[*], Allegra Byron[*]
Pal(s): John Byron[*], Catherine Gordon Byron[*]
Gem(s): Augusta Leigh[*]
Dispenäd:

Hiel George Gordon Byron: baonan: Byron 6id, ü balugiko Lord Byron (1788 yanul 22 - 1824 prilul 19) äbinom poedan Linglänik ä balan pösodas veütikün Romatima. Vü vobots sevädikün ela Lord Byron äbinons poedots konotik: Childe Harold's Pilgrimage (= Pilgrim cila: Harold) e Don Juan. Poedot lätik at äblebon no pefinüköl jü deadam omik. El Lord Byron pälecedom as balan poedanas Yuropik gretikün; lautots omik igo ün atim pareidons suvo.

Fam ela Lord Byron sekidon ne teiko de lautots okik, ab i de lifajenäd nestönik oka, pö kel reidoy lelöfakonotis mödik, debis, diti e kusads tefü kondöt genik nepötik. Päbepenom fa jiel Lady Caroline Lamb as „lienetik, badik ä riskädik ad pasevön“. El Byron ädünom as dugan topädik volutanefa penoganüköl Litaliyänik: Carbonari dü komip onik ta Lösterän, e poso ätävom ad befeitön Türkänanis dü Livätakrig Grikänik. Kodü kompen omik, palecedom netaherod fa Grikänans. Ädeadom sekü maläd fifik in Messolonghi.

Daut omik: jiel Ada Lovelace, nesekidiko famik, äkevobof ko hiel Charles Babbage pö el analytical engine (cin diletik) omik: bal nünömas büik.

Literat[redakönredakön fonäti]