Vükiped Volapükik äprimon tü 2004 yanul 27id; atimo pabevobons is yegeds 45,269. (Yegeds mödik pejäfons fa nünömaprogram itjäfidik)
Yeged adelo pevälöl
El Ludodactylus (siämü „pledadoat“, bi, äs pledapterosaurs mödik, älabon i tutis i kapakrästi sümik ad ut elafa Pteranodon) äbinon pterosaur famüla: Ornithocheiridae lurooda: Pterodactyloidea, kel älifon primü Kretat (Aptian). Stabafösil onik: SMNK PAL 3828: kran nen dils semik kapakrästa, pätuvon in Fomam di Crato in tat: Ceará, in Brasilän. Distü els Ornithocheiridae votik, no älabon krästi fomaxülik, ab pödü kap okik. Vü maxüls pätuvon maniokabled; ma jin, nim at äfanon fädo oni vü tuts okik e nensekiko ästeifülon ad moükön oni (bled pädämükon). Mögiko ädeadon sekü fefaemam u seks faemama. Gretot onik no pasevon, ab kran äbinon jiniko lunotü zimmets plu 66.
Magod avigo pevälöl
Pad telid buka: „Die Kunst die internationale Verkehrssprache Volapük schnell zu erlernen“ (= Lekan ad dalärnön vifiko kosädapüki bevünetik: Volapük), pelautöl fa hiel Julius Lott. Däsinot at luveratiko magon dialis Volapüka: mens se nets e läns valik (blägans e vietans, Larabans e Yuropans) spikons ko ods, jiniko medü Volapük.
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)