Jump to content

Julio Gabriel de Urquijo e Ibarra

Se Vükiped: sikloped libik
Julio Gabriel de Urquijo e Ibarra
Moted: 3 prilul 1871
Deusto[*], Bilbao
Deadam: 30 tobul 1950
San Sebastián[*]
Cal(s): hilautan[*], hibolitan[*], hilavogan[*], hijenavan[*], hivönapükavan[*], hiprofäsoran[*], hi-Volapükavan
Tatät(s): Spanyän
Pal(s): Nicolás Adolfo Urquijo Goicoechea[*], María del Rosario Feliza de Ybarra y Arámbarri[*]
Gem(s): Jose María de Urquijo e Ybarra[*], Adolfo de Urquijo e Ibarra[*], Luisa María de Urquijo e Ybarra[*], Rafaela de Urquijo e Ybarra[*]

Hiel Julio Gabriel de Urquijo e Ibarra (pämotöl tü 1871 prilul 3 in Deusto, Bilbao – ädeadöl tü 1950 tobul 30 in San Sebastián) äbinom bolitan, lautan ä Volapükan Spanyänik.

Lautots[redakönredakön fonäti]

  • 1889. Konils volapükik pelovepolöl(s) fa volapükels difik e pekonletöl(s) fa Julio Gabriel de Urquijo e Ibarra. Leipzig: Leiner.

Literat[redakönredakön fonäti]

  • Haupenthal, Reinhard. 1982. Volapük-Bibliographie. Hildesheim, Zürich, New York: Georg Olms Verlag. (Päpüböl kobü dabükot nulik ela Volapük die Weltsprache ela Schleyer.)
  • Kniele, Rupert. 1889. Das erste Jahrzehnt der Weltsprache Volapük. Verlag von A. Schoy, Buchhandlung, Ueberlingen a. B. (Dönu päpübon ün 1984 fa Reinhard Haupenthal, Saarbrücken: Editions Iltis.) (Vödem rigädik, ma dabükot balid).
  • Spielmann, Sigmund. 1887. Volapük-Almanach für 1888, verfasst von Sigmund Spielmann. I. Jahrgang. Lekaled volapüka plo yel balmil jöltum jölsejöl, pelautöl fa Spielmann Sigmund. Yelüp balid. Leipzig: Mayer. (Vödem rigädik.)