Vükiped:Yeged adelo pevälöl/08/06

Se Vükiped: sikloped libik

Kiemav (bo se Vöna-Lägüptänapük: kēme, siämü „tail“) binon nolav, kel studon stöfi lä nivod taumik e molekülik, pubets, cens e migs matera, äsi nämeti paprodöl u panüsugöli dü jenots at. Brefo, kiemav studon molekülis, kristadis e metalis e bejäfon binädi e patöfis statitik binodas at, äsi cenis e tefis, kelis neodons ad vedön maters komunik. Ma kiemav nulädik, patöfs füsüdik materas pafümetons fa binod onsik lä nivod molekülik u taumik, kelos pafümeton fa näms leäktromagnetimik bevütaumik e fa loneds mufava kvantumik e hitamufava. Hiels Robert Boyle (1661), Antoine Lavoisier (1787) e John Dalton (1808) kanoms palelogön as fats kil kiemava nulädik, do nolavans votik älabons rouli go veütiki, soäs hiels Dmitriy Mendeleyev, Friedrich Woehler, Hermann Staudinger e votiks.

Kiemav süvo panemon „nolav zänodik“ bi yümon natanolavis votik ko ods, a. s. stelav, füsüd, lifav e talav. Yüms at pafomons dub donajäfüds mödik, kels gebons suemodis licinöl de nolavajäfüds difik. As sam, kiemav füsüdik gebon prinsipis füsüda ad suemön materis lä nivod taumik e molekülik. Binod kuratik yümas teorik vü kiemav (kobü „nolavs patik“) e füsüd binon vestigayegäd filosopa nolava. (Yeged lölik)