Vükiped Volapükik äprimon tü 2004, yanula d. 27id; atimo pabevobons is yegeds 37,078. (Yegeds mödik pejafons medü nünömaprogram itjäfidik)
Yeged adelo pevälöl
Hiel Albert Sleumer (Deutänapüko: [ˈɑɫbərt ˈslɔʏmər]) pämotom ün 1876 ed ädeadom ün 1964. Äbinom Cifal telid Volapükmufa de 1912 jü 1948. Ädedietom lifi lölik oka pükave e godave. Äs el Schleyer äbinom kultan katulik. Ädabükom mödikis lautotis nolik. Sis yel 1892 äbinom slopan ä födan fiedik Volapüka ela Schleyer as julan. In jul ot äbinom yunan votik labü bäldot lifayelas teldeg, kel idagetom de Datuval titulis: profäsoran e xaman Volapüka. Äbalom zü ok ziliko kejulanis ut, kels, u bi äbinoms potamäkikonletans, u bi älaboms tälenis pükavik, älanälikoms dö Volapük, kel ettimo nog äfloron. So grups ömik julanas äfomikons, kels latikumo äbenodistükoms okis in Volapükamuf.
Pö nivers difik, kö el Sleumer äkomom, äplöpom dub spikäds e tikods ad slopükön pro Volapük numi gretik studanas nolavajäfüdas valik. Dönuamo ävisitom eli Schleyer in lödöp omik tö Konstanz, e pö spats fagik älabom spikotis ko om dö fütür e lebom fovik Volapüka. Ai dönu Datuval pätomom, das flens büik so mödiks iditoms de om, e sökü sam fa om pegivöl, ijafoms mekavapükis, igo bevü utans, keles ilükonfidom calis löpik in Volapükamuf. (Yeged lölik)
Magod avigo pevälöl
Filmot: „Del kobü hiel ,Thomas Edison’” (A Day with Thomas Edison) se yel: 1922.
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)
Dugädü jiflen el ‚filmstar‛ mu yunik: ‚Jane Smith‛ ävisitof neitaklubi in ‚Hollywood‛. Sematimülo el ‚Jane‛ ämutof gebön prifeti vo jöniko pestitöli kluba. Ab ekö! su völ detik prifeta äküpof pänoti, kel ämagom eli ‚Adam‛ in stad ti natädik. FIgabimabled smalik äkloton mani töbo. Dis pänot at äkanoy logön nunedi: ‚Tovolöd neföro figabimabledili!‛
‚Jane‛ äbinof äs el ‚Eva‛ rafinik e so nuned at övedon mifät pro vomül: esuemol ya, das no äkanof damütön nuläli okik... No lunüpo posä itovof bledili e somo ilogedof genämis rumana bidäda obsik, klokülis ga mödiks äprimons ad tonön ed i horns mu mödiks äprmons ad bebladön.
Bluviko vomül ägüflekof ed ämogolof vifiko se prifet... Ab in lecem pägetedof in stralamel fläkömalampadas bleinüköl, du musigalef kluba äpläyon fafari laodik e komanef äkaniton liäni lida: ‚Elogof mani lölik! Elogof mani lölik!‛ (Lektinakaenan ilüblinom kontagiani vü penid dis bledil su pänot prifetik e paratem in lecem kluba.) Fomälolsös bluvi ela ‚Jane Smith‛!