Vükiped Volapükik äprimon tü 2004, yanula d. 27id; atimo pabevobons is yegeds 37,070. (Yegeds mödik pejafons medü nünömaprogram itjäfidik)
Yeged adelo pevälöl
Elaf Aniksosaurus äbinon dinosaur lurooda: Theropoda (pato famüla: Coelurosauria), kël älifon dü zänoda-Kretat (Cenomanian jü Turonian nimemastads, bü yels za 95-balions) uto, kö anu topon provin: Chubut, in Largäntän. Bid patedik: Aniksosaurus darwini päbepenon calöfiko fa els Martínez e Novas ün 2006; nem pädatikon ya ün 1995. Bidanem: darwini pävälon stimü hiel Charles Darwin. Fösils pätuvons in Fomam di Bajo Barreal in Patagoniän.
El Aniksosaurus äbinon lunotü mets za tels. Fösilavans bepenons oni as „läs primöfik ka elafs Coelurosauria anik, soäs elafs Compsognathidae, elaf Ornitholestes ed elafs Coeluridae, ab leigüpo läs ävolföl ka elafs Coelurosauria posik soäs elaf Tyrannosaurus ed elaf Oviraptor. (Yeged lölik)
Magod avigo pevälöl
Filmot: „Del kobü hiel ,Thomas Edison’” (A Day with Thomas Edison) se yel: 1922.
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)